Abstract

Ľudské zdokonaľovanie v širokom slova zmysle, t. j. individuálnom aj sociálnom, si vyžaduje čo najpresnejšie vymedzenie ľudskej prirodzenosti, povahy alebo podstaty, pretože len na jeho základe je možné, či už na individuálnej, alebo kolektívnej rovine, rozhodnúť o tom, ktoré zásahy do jednotlivca a society sú užitočné a prospešné a ktoré, naopak, škodlivé a nebezpečné s ohľadom na ich krátkodobé a najmä dlhodobé záujmy. Problém diskutujeme s ohľadom na sériu dôležitých príspevkov v slovenskom časopise Filozofia, o ktorých, až na niekoľko výnimiek, možno súhrnne tvrdiť, že sa k naplneniu uvedeného epistemického cieľa z rôznych dôvodov od roku 2014 ani len nepriblížili.